Od 4.4. do 8.4. 2025 sme sa spolu s bohoslovcami a predstavenými nášho seminára
aj my propedeutici zúčastnili jubilejnej národnej púte Slovákov v Ríme. V článku
nižšie sme sa namiesto opisu programu, ktorý je zrejme známy z mnohých médií, a
zoznamu navštívených pamiatok, ktoré tiež mnohých neprekvapia, rozhodli
odpovedať každý z nás na otázku:
“Ktorý moment bol pre Teba najsilnejším počas jubilejnej púte do Večného mesta ?”
Samuel:
Som veľmi rád, že som počas jubilejného roka v čase národnej púte Slovákov mohol
putovať do Ríma. Počas púte som zažil niekoľko silných momentov pri ktorých som
načerpal duchovnú silu. Jeden z týchto momentov bol keď som sa mohol modliť pri
hrobe sv. Jána Pavla II. a v tichu rozjímať nad jeho veľkou láskou k človeku. Nádej a
pokoj, ktoré som načerpal v modlitbe a prechode jubilejnými bránami vo Večnom
meste budú ešte dlho žiť v mojom srdci.
Patrik:
Počas jubilejnej púte so spolubratmi v Ríme ma chytili za srdce slová samotného
pápeža Františka, ktorý nás prekvapil svojou návštevou vrámci svätej omše na
Námestí svätého Petra v nedeľu: Požehnanú nedeľu prajem. Túžil som ešte niekedy
ho vidieť a modlil som sa za to. Moje modlitby sa vyplnili a počul som jeho hlas. Táto
púť bola pre mňa načerpaním nových síl do môjho života a duchovným obohatením
sa.
Dávid:
Naša spoločná púť k svätej bráne v Bazilike svätého Petra bol pre mňa rovnako
hlboký duchovný aj umelecký zážitok, podobne ako aj ostatné baziliky, ktoré sme
mali možnosť navštíviť. Osobne vo mne najviac zarezonovala Bazilika svätého Jána
v Lateráne. Očarený ako sochárskym, tak aj maliarskym umením som vstrebával
atmosféru miest, kde položilo život nemálo svätcov a mnoho ďalších ľudí, ktorí sa
svojho času postavili za vieru. V Bazilike Santa Maria Maggiore som rozjímal nad
tajomstvami radostného ruženca, čo bolo pre mňa vrcholom našej púte. Som veľmi
rád, že som mohol večným mestom – Rímom – prejsť nielen ako turista ale najmä ako
pútnik, ako pútnik nádeje.
Martin :
Najsilnejší zážitok? Ja som bol totiž v Ríme prvýkrát. Ale pre mňa to bola
Bazilika sv. Petra vo Vatikáne. Resp. byť vôbec tam – v naručí Cirkvi. Mohutnosť
chrámu sv. Petra spôsobila pocit (keď som sa pozrel čo i len na baldachýne, alebo rovno na kopulu, nad oltárom) aký som v tom priestore malý, zraniteľný. Hmm… vidí
aj nás Boh Otec takých malých, keď sa na nás z neba pozerá?
Matej:
Rím ma očaril svojou jedinečnou kombináciou umenia, kultúry a každodenného
talianskeho života. Najväčší dojem zanechala návšteva Vatikánu, kde sme mali
možnosť poprechádzať sa po Vatikánskych záhradách. Každý deň bol plný
objavovania skrytých zákutí, chutí tradičnej kuchyne a nezabudnuteľnej atmosféry
večného mesta.
Otec Marek:
Milujem lietanie. A pri takýchto príležitostiach si nenechám ujsť tú skutočnosť, že pri
zamračenom počasí počas dňa stačí vyletieť lietadlom len pár kilometrov vyššie – a
ocitnem sa v prostredí zaliatom slnkom. „Za mrakmi je moje milované slnko,“ hovorila
bl. sr. Zdenka. V každom utrpení hľadať „slnko“ = Boha.
V Ríme som bol viackrát, ale prvýkrát ma v bazilike Santa Maria Maggiore, pri
pohľade na relikvie z Ježišových jasličiek, prenikla túžba prosiť o to, aby som sa stal
čo najviac Božím dieťaťom. „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do
nebeského kráľovstva.“ (porov. Mt 18, 3)
Lukáš:
Je náročné vybrať z tak bohatého programu jeden bod, ktorý vo mne zarezonoval
najviac, avšak prechod svätou bránou Baziliky sv. Petra hneď v prvý deň po prílete
bol ozaj silný. Procesia mestom, vstup cez jubilejnú bránu a Vyznanie viery pri
hlavnom oltári nad hrobom sv. Petra, to všetko doprevádzané spevom našich
slovenských piesní, to je TEN moment.
Z púte som prišiel povzbudený vo viere a v duchovnom živote, samozrejme
obohatený aj o spoločenstvo a zážitky. Dal by Pán, aby som jej ovocie čo najviac
zužitkoval.
Viktor:
Kvôli mojím zdravotným problémom som sa jej nemohol zúčastniť aktívnym
spôsobom, ale iba pasívne. Najmä cez prenosy rôznych liturgických slávení., ktoré
sa pre mňa stali povzbudením po duchovnej stránke, ale povzbudili ma aj pri mojich
zdravotných ťažkostiach.
Pani Evka:
- Už samotné pozvanie na púť do Ríma otcom rektorom – to bolo prejavom veľkej
Božej milosti a pre mňa zároveň aj odpoveď a potvrdenie na to, že ak všetko vložíš
do Božích rúk, odovzdáš to v modlitbe a čakáš s vierou, ON sa už postará o
všetko…. - Mojou spoločnosťou na tejto púti boli VŠETCI tí , čo sú mi po mojej rodine , ktorá je na prvom mieste, druhou veľkou rodinou, ktorú už poznám dobrých 9 rokov. To sú VŠETCI moji chlapci od propedeutickeho ročníka až po diakonov spolu s prefektom PP o. Marekom Kunderom, o. špirituálom Ceľuchom, o. rektorom Novotným a ďalšími kňazmi.
- Samotný let lietadlom – letela som lietadlom síce iba druhýkrát, ale stále to malo
svoje čaro. Byť v oblakoch a pod sebou mať nádhernú Božiu prírodu….a veriť , že
dôjdem do cieľa mojej cesty… - Prejdenie Svätými bránami všetkých štyroch bazilík, v doprovode spevu a
modlitieb v krásnom spoločenstve pútnikov… - Samotná modlitba v Bazilike pri oltári, kde človek pocíti, že je nádherným božím
dieťaťom – milovaným až do krajnosti našim NEBESKÝM OCKOM…