Málokto má rád ranné vstávanie o 5:30. Je to však celkom iné zobúdzanie, keď má človek vnútornú motiváciu vstať. My sme jej mali dostatok vo štvrtok 8. marca 2018, kedy sme sa vybrali do prešovského kláštora a výrobne hostií, kde pôsobia sestry z rehole Congregatio Jesu, známe aj ako „anglické panny“ či „jezuitky“. Po vrúcnom privítaní sa začala prezentácia výrobne hostií, ktorá je jediná svojho druhu na Slovensku. Dozvedeli sme sa veľa o krušnej histórii výrobne, ktorá bola presúvaná po celom Slovensku prakticky od začiatku svojej existencie v roku 1920. Sestry nám predstavili patróna výrobne svätého pápeža Pia X.-teho, ktorý je známy aj ako „pápež Eucharistie“. Po skončení prezentácie nás krátko pohostila sr. Rafaela v podkroví výrobne a porozprávala nám trošku o histórii noviciátu a o jej ceste za rehoľným životom.
Okolo jedenástej nás privítala sr. Maristella spolu so sr. Janou a sr. Petrou v centre pre týrané matky s deťmi MAGIS sídliace v pôvodnom materskom dome Sancta Maria na Konštantínovej ulici. Obohatili nás svojimi svedectvami o nekonečnej Božej dobrote a prozreteľnosti, ktorá im dodáva silu dlhé roky a uschopňuje ich s láskou pomáhať ženám a deťom v núdzi.
Po svätej omši v Konkatedrále sv. Mikuláša sme sa premiestnili do Domu sv. Jozefa, kde nás čakalo ohromné prekvapenie. Jedna zo sestier nám totiž vyšla oproti v dobovom oblečení z čias pôsobenia zakladateľky Congregatio Jesu Mary Wardovej. Po spamätaní z príjemného šoku nás spomínaná sestra zaviedla do jedálne, kde sme boli milo privítaní veľkým počtom sestier-senioriek, z ktorých jedna práve oslavovala jubileum. Nasledovala gratulácia a keďže bol zároveň aj Medzinárodný deň žien každá sestra dostala aj malú, pôstne pichľavú ružičku. Za obedom nasledovala krátka prezentácia tohto „Domu pre staršie sestry“, ako ho mnohí nazývajú. Mimoriadne nás zaujala hlavne dobovo zariadená izba sestry, resp. novicky zo 60.-tych rokov, história rehole a biografia ctihodnej Mary Ward, o ktorej nám porozprávala sr. Archanjela. Veľmi povzbudivé boli aj svedectvá sestier, ktoré na vlastnej koži zažili takzvanú Akciu „R“, teda likvidáciu kláštorov v roku 1950. Z veľkej dôvery v pomoc sv. Jozefa v nadchádzajúcich neistých časoch, vtedy sestry napísali prosebný list, ktorý podpísali vlastnou krvou. Sv. Jozef opäť nesklamal a pomohol, a preto mu z vďaky zasvätili aj spomínaný seniorský dom pre sestry. Mnohé zo sestier nám okrem iného viackrát pripomenuli, že máme každodenne ďakovať za dar povolania, ktorého iniciátorom je sám Boh, nie my. S veľkou vďaka za tento dar a taktiež za milosť možnosti navštíviť ich rehoľné spoločenstvá, sme sa uchýlili do centra Domu, ktorým je Kaplnka sv. Jozefa. Po chvíľke tichej modlitby a adorácie nám sestry zaspievali „Ad maiorem Dei gloriam“. Zverení do vzájomných modlitieb sme sa rozlúčili s Domom sv. Jozefa a presunuli sme sa do Kaplnky relikvií vo františkánskom kláštore. Bola to úžasná milosť stráviť čas a modliť sa v prítomnosti toľkých svätých a blahoslavených. Chceme vyjadriť úprimné Pán Boh zaplať otcom františkánom za možnosť nahliadnutia do Kaplnky relikvií výrobne hostií, no predovšetkým sestrám z rehole Congregatio Jesu za krásne prijatie, povzbudivé slová a prezentáciu ich rehoľnej spirituality, čím nám pomáhajú napĺňať jeden z cieľov propedeutického ročníka, ktorým je spoznávanie rehoľných spoločenstiev. Všetkým vyprosujeme hojnosť Božieho požehnania a milostí!
autor: Valentín Harničár
