Posledný septembrový víkend bol pre nás, chlapcov z propedeutika, výnimočný. V piatok po skončení vyučovania naše kroky viedli do Vysokej nad Uhom, rodiska našej novej blahoslavenej Anny Kolesárovej.

Tam sme pomáhali pri príprave nedeľnej slávnosti s uložením Ankiných relikvií do kostola Sedembolestnej Panny Márie, kde Anka tak rada a často chodievala. Pre niektorých z nás to bolo už známe miesto, no niektorí tam boli prvý krát. V piatok a sobotu sme pomáhali pri prevážaní a nosení vecí a aj pri rôznych iných potrebných činnostiach. Program nedeľnej slávnosti začal už v sobotu večernou vigíliou, ktorú slávil náš pomocný biskup Mons. Marek Forgáč. 

Po vigílii sme sa divadelným predstavením mladých z Jarovníc mohli vcítiť do života Anky. Po ňom nasledovali zamujímavé svedectvá ľudí, ktorých príbeh Anky akýmkoľvek spôsobom oslovil. Na záver sobotňajšej slávnosti sme sa stíšili pred Najsvätejšou Oltárnou Sviatosťou, kedy sme sa za všetko, čo pre nás Pán pripravil a čím nás obdaril, poďakovali a zároveň Ho poprosili o požehnanie do ďalších dní. Nedeľu sme začali modlitbou svätého ruženca a začali sa pripravovať na vyvrcholenie celej slávnosti, na svätú omšu, ktorú celebroval náš otec arcibiskup Mons. Bernard Bober. Obaja otcovia biskupi nás povzbudili k tomu, aby sme boli na Anku hrdí a neustále ju nasledovali v čistote srdca. Program bol zakončený uložením relikvií v nádhernom relikviári v miestnom kostole Sedembolestnej Panny Márie, kde sme si Anku mohli uctiť.

Tento čas pri Anke nás veľmi povzbudil, ako aj duchovne a fyzicky naplnil, či už cez prácu, alebo zo stretnutí s priateľmi, kňazmi, známymi, alebo aj pre nás neznámymi ľuďmi. Ďakujeme v prvom rade Pánu Bohu, o. Marekovi, o. Pavlovi, o. Tomášovi a  Domčekárom, že sme mohli byť súčasťou tejto krásnej slávnosti. Anka Kolesarová, oroduj za nás!

Viac fotiek nájdete na tomto linku a záznam zo slávnosti vysielaný televíziou Lux nájdete tu. Na záver ešte pridávame každého osobné svedectvo z tejto slávnosti.

Víkend vo Vysokej nad Uhom bol pre mňa veľkým požehnaním. V súvislosti s blahorečením Anky, slávnosťou a celkovou atmosférou je to celkom logické, avšak pre mňa osobne Domček (púte radosti, obnovy, brigády…) znamenajú 10 rokov formácie, hlbokých priateľstiev, mnoho milostí, vznik spoločenstiev atď. Celé udalosti okolo blahorečenia boli pre mňa zároveň obzretím sa späť a poďakovaním Pánu Bohu za všetky milosti a zároveň povzbudením, ako Boh aj to najväčšie zlo (vražda Anky) dokáže premeniť na obrovské požehnanie. – Ondro

Ja som bol v domčeku po prvýkrát, ale dúfam, že nie posledný krát. Veľmi ma to posilnilo na duchu. Videl som, čo pre mladých znamená Anka. Bol to krásny a požehnaný čas. – Dominik

Vo Vysokej nad Uhom som zažil krásny čas už po druhý krát. Naposledy to bolo na Silvestra a tam som spoznal príbeh Anky Kolesárovej a pri jej hrobe som sa pomodlil za jej blahorečenie. Som veľmi rád, že Pán vyslyšal nielen moju modlitbu, ale aj modlitbu mnohých mladých, ktorých Anka očarila a dovolil nám ju pozdvihnúť na oltár ako blahoslavenú. Verím že teraz bude orodovať za nás a aj vďaka tomu budeme žiť v čistote srdca i tela. – Janko

Tento víkend vo Vysokej nad Uhom ma posilnil vo viacerých smeroch. Či už v duchovnom alebo v osobnom. Keď sme prišli v piatok do Domčeka, tak jedno dievča povedalo: „Veď Dávid tu je doma“. A tak som si uvedomil, že do Vysokej nad Uhom chodievam už desiaty rok. Domček je môj druhý domov. – Dávid

Dávid Černiga