V dnešný deň slávime tretiu adventnú nedeľu – Gaudete, ktorá je jedna z dvoch dní v roku, keď si kňaz oblieka ružový ornát, v ktorom sa slúži svätá omša. Táto farba symbolizuje veľkú radosť. Radujeme sa z blížiaceho sa príchodu nášho Pána. Prívlastok z latinského slova gaudete, v preklade znamená: Radujte sa!
Slobodní sme natoľko, nakoľko sme závislými od Boha.
Práve v tejto závislosti sa nachádza kľúč k šťastnému životu a nakoniec životu večnému. Častokrát po stretnutí s Bohom pociťujeme hlbokú úľavu, ktorá otvára naše srdcia. A teraz si predstavme pomaranč. Na pomaranči je kôra a za ňou čaká chutný, šťavnatý mesiačik ovocnej dužiny. Ale čo ak by sme otvorili pomaranč a v ňom by nebolo nič? Boh stále prichádza a otvára nám srdcia, hľadá našu lásku k Nemu. Taký je vzťah medzi nami a Bohom. Prichádza a záleží na nás, či ho prijmeme, alebo odmietneme. Náš vzťah je postavený na vzájomnej kompenzácií. Boh nám uštedruje mnoho milosti, napríklad aj dnešný deň, ponúka nám ho a je na nás, ako ho využijeme a ako sa o neho podelíme s Darcom. Napríklad potešíme svojich najbližších alebo priateľov. Stačí málo a budeme žiariť Jeho láskou. Už len maličký úsmev, ak hovoríme o radosti, stačí nato, aby sme priniesli radostné svetlo. A aj Boh bude potešený, keď nájde naše srdce naplnené skutočnou radosťou.
„Vyrovnajte cestu Pánovi.“
Dnešné evanjelium nám znova pripomína prípravu na príchod Boha. Hovorí o Ježišovom Predchodcovi – Jánovi Krstiteľovi. O svedkovi, ktorý prišiel vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. Svätý Ján Krstiteľ vyrovnal cestu Pánovi aj napriek mnohým ťažkostiam. Je to neutíchajúci boj očisťovania, “vyrovnávania“ našich medzier. Vieme, že našim cieľom je taktiež vyrovnať cestu Pánovi. Darí sa nám to? Premýšľame vôbec nad tým? Uvedomujeme si to? Bez neustáleho vyrovnávania tejto cesty, Pán ťažko môže vstúpiť do našich sŕdc. Musíme sa mu otvoriť. Žiť podľa neho. Len tak pocítime ozajstnú zmenu v našom živote. Pravú slobodu, ktorá je jedine v našom Pánovi, z ktorej pramení naše šťastie.
Radujme sa z veľkého šťastia!
Uvedomujeme si veľkosť nášho šťastia, ktorého prameň je v srdci samého Boha? Radujme sa, že Nebeský Stvoriteľ je trpezlivý, milosrdný. S úsmevom odpúšťa. Sme šťastím stvoreným Jeho rukami, lebo On videl, že je to dobré. Tvoril s radosťou. Umieral s radosťou. Trpel aj pre našu radosť, aby sme ju s Ním pocítili vo večnosti. Koľkokrát padol starozákonný ľud a koľkokrát padáme aj my. Vždy, naozaj vždy je tu Božia Milosť, o ktorú ale musíme prosiť, nie ju samozrejme prijímať. To je vyrovnávanie, vzpriamiť zranenú dušu k Ježišovi a my vieme, že On sa už postará. A nebo jasá Gaudete vždy tak, ako keď Otec oslavuje návrat marnotrátného syna.
Preto nechajme Ježiša vo svojom srdci rásť, neustále sa mu klaňajme a odmena Neba nás neminie.
Samuel Sitkanič, Marián Kuruc, Šimon Jurčišin