Jeden občan Patary prišiel o všetky svoje peniaze. Mal tri dcéry. No nemohol ich vydať, pretože nemal pre ne veno. A tak sa rozhodol pre zúfalý čin. Chcel ich dať na prostitúciu. Mikuláš sa to dozvedel, a tak zobral mešec zlata a v noci pod rúškom tmy ho dal mužovi do okna. Malo to byť na veno najstaršej dcéry. To sa opakovalo druhý aj tretí raz, zakaždým pre ďalšiu dcéru. Muž ho na tretí raz spozoroval a bol mu veľmi vďačný

“Jeden občan“, ktorý prichádza o všetko;

Možno si to ty, alebo tvoj blížny, kto žije beznádejným životom. V takejto situácií sa príkladne prikláňame k činom “Jedného občana“. Predať svoje telo len tak niekde a niekomu. Neočakávame žiadnu pomoc, cítime sa opustení a plní zúfalstva. V jednej chvíli do nášho pokoja, prichádza nečakaná udalosť, kedy padáme stále hlbšie. Kto už nejakú krízu zažil, vie, že oplatí sa vytrvať. Potrebujeme otvoriť do bezvýchodiskovej tmy okno našej duše, kde do jej stredu dostaneme poklad. Mešec zlata, ktorý má nevyčísliteľnú hodnotu. Opakuje sa to po druhý aj tretí raz, zakaždým…Až nakoniec spoznávame toho Neznámeho Mikuláša.

Svätý Mikuláš bol biskupom v Myre. Patrí k svätým, ktorí požívajú úctu po celom svete. Bol známy vďaka svojej mimoriadnej zbožnosti, nadšeniu a zázrakom. Doma dostal dobrú výchovu. Ešte v mladom veku stratil rodičov, ktorí však po sebe zanechali taký majetok, že sa nemusel báť o svoje živobytie. On sa však rozhodol všetko venovať chudobným.

Adventus – venovať sa spoznávaniu Neznámeho, toho, ktorý prichádza a koho očakávame;

   Sedí vedľa nás, kráča oproti s prosbou o jedlo, leží na lôžku. (Mt 25, 35-40) Je to v tvojich rukách, aký mešec, na svojej ceste životom, vydáš zo svojho pokladu. Všetci sa snažíme o lásku voči blížnym. Všimnime si, akú veľkú radosť vytvoríme darovaním mikulášskeho balíčka, tak o čo väčšiu radosť má Otec keď darujeme my (lásku) z prijatého mešca pokladu (lásky).  

Za čias prenasledovania kresťanov, bol Mikuláš ustanovený za biskupa. Pretože bol veľmi horlivý, aj jeho chytili, mučili a hodili do väzenia. Vďaka Milánskemu ediktu boli kresťanskí väzni – teda aj sv. Mikuláš – prepustení na slobodu. Vrátil sa do Myry a pokračoval vo svojej práci. Neúnavne bojoval proti bludom tej doby.

Stavebné práce;

   Pripravujte lopaty, čakany, hrable, motyky. Ideme pracovať. V tomto darovanom čase, budeme presúvať, zrovnávať. Nezaháľajme, Pán sa zmilúva, lebo túži po našom obrátení. Keď teda mešká dátum odovzdania našej „diaľnice“, pracujme usilovnejšie, veď predsa žiadna stavebná firma nechce kolaudovať s výmoľmi. Aj svätec Mikuláš bol usilovný, bojovný, keď po vyslobodení z väzenia pokračoval vo svojej práci. 

Osloboďme svoje srdce z “väzenia“ hriechu a tak pripravme cestu Pánovi. 

propedeutici