Svätý Ján don Bosco

 Spomienka na sv. Jána Bosca je v Cirkvi pripomínaná 31. januára. Pre nás, saleziánov je to jedna z najväčších slávností. Tento príbeh, ktorým by som chcel vám pripomenúť tohto svätca, som našiel v jeho spomienkach.

Istý otec si nevedel dať rady so svojim synom. Syn bol vylúčený už z dvoch internátov, do ktorých ho otec zapísal. Chlapec sa stal drzým a odbojným o pobožnostiach nechcel ani počuť. Otec sa prišiel poradiť k svätcovi. Povedal, že duša dieťaťa je úplne zvrátená. Prosil don Bosca, či by sa nepokúsil o jeho záchranu. Chlapec mal štrnásť rokov. Svätec trochu rozmýšľal a potom povedal: „Prečo nie?“ Zavolali chlapca. Vstúpil neochotne. Don Bosco sa z ním začal rozprávať o rôznych veciach o ktorých predpokladal, žeby chlapca zaujímali. Chlapec bol akoby premenený, smial sa, rozprával a bol okúzlený kňazom. Najviac sa chlapcovi páčilo – a povedal to hneď otcovi, keď vychádzali z don Boscovej izby – že s ním kňaz nehovoril o náboženstve. Otec sa hneď chlapca spýtal, či by nechcel pokračovať v štúdiu tu – v oratóriu. Chlapec nenamietal, ale stanovil si tri podmienky. Najprv, aby sa mu nehovorilo o spovedi – po druhé, aby bol oslobodený od chodenia do kostola – po tretie, aby mohol odísť, kedykoľvek sa mu zachce. Naľakaný otec sa vrátil k don Boscovi a povedal mu ako chlapec reagoval. „Dobre, povedzte svojmu synkovi, že prijímam tieto podmienky,“ povedal don Bosco. Bol teda prijatý. Svätec s ním zaobchádzal s najväčšou dobrotou, bez toho, aby s ním prehovoril čo len slovo o náboženstve. Predsa len chlapec započul večerné slovko, ktoré don Bosco hovorieval chlapcom a tiež videl okolo seba toľko svätých príkladov a srdečnosti, že sa ho to  nemohlo nedotknúť. Prvý týždeň, akonáhle zazvonil zvonček do kostola, zostal pod portikálom a pospevoval si takmer provokatívne, poznamenáva historik Lemoyne. Ale pretože ho nikto nežiadal o dodržiavanie domového poriadku, prišla mu nevšímavosť druhých ako čosi obtiažné. Taktiež sa mu nepáčila samota, keď všetci odišli do kostola. Zo zvedavosti tam vstúpil tiež. Pozoroval, čo sa tam deje. Videl spovednicu don Bosca, ktorá bola obkľúčená chlapcami, a by ukázal svojho ducha nezávislosti, okázalo si pošepkával : „Hlupáci!“  Ale pretože mal veľmi rád don Bosca, začal chodiť do kostola, aby ho často videl. Zmocnila sa ho veľmi silná príťažlivosť k svätcovi, že si ani nevedel predstaviť život bez neho. Tak jedného dňa, priťahovaný don Boscom, prišiel až k jeho spovednici – tam si pokľakol a vyspovedal sa – a ako premenený sa vrátil na svoje miesto. Od tohto okamihu patril medzi najlepších žiakov oratória.

Don Bosco odhadol, svätosťou vyprosil a príklad prostredia chovancov tiež dopomohol. Tieto tri veci. Ony tak trochu aj nás provokujú, aby sme ich pri apoštolskej práci horlivo využívali.

Stanislav Seman SDB