Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa. Je to vrchol cirkevného roka. Veľká Noc je najväčším sviatkom kresťanov: každoročnou oslavou Ježišovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania, ktorá sa začína Kvetnou nedeľou a končí Veľkonočnou nedeľou.

Na začiatku a na konci Veľkého týždňa je radosť a nadšenie. Medzi tým však bolestivé dni Ježišovho utrpenia: je zradený, uväznený, odsúdený na smrť, zomiera v agónii na kríži a je pochovaný.

Nič z toho dnes nie je cítiť. Ježiš je v Jeruzaleme nadšene vítaný. Veľký dav mu fandí. Čo od neho ľudia očakávajú? To sa stane pochopiteľným až z kontextu. Ako každý rok, aj Ježiš koná púť do Jeruzalema na židovské veľkonočné sviatky. Až 100 000 pútnikov zo všetkých židovských komunít prichádza do svätého mesta sláviť Veľkú noc, veľký sviatok oslobodenia Židov z egyptského otroctva.

Tento sviatok vyjadruje nádej na nové, konečné oslobodenie: Každý očakáva, že sa jedného dňa na Veľkú noc Mesiáš ukáže v Jeruzaleme a ukončí všetky otroctvá. Mnohí s touto nádejou hľadia na muža z Nazareta, na Ježiša. Či už neurobil veľa zázrakov? Je to ten prisľúbený osloboditeľ? Jeho príchod do Jeruzalema sprevádza veľké očakávanie.

A zdá sa, že sám Ježiš podporuje toto očakávanie jednoduchým gestom: Nechá si priviesť osla a sedí na ňom, aby sa na tomto skromnom zvierati presunul do Jeruzalema. Jeho spoločníci to okamžite pochopili, pretože proroci oznámili, že Mesiáš príde pokorne na oslici a nie pyšne na svojom koni: „Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“ (Mt 21, 5) Preto jeho nadšení učeníci na neho volajú, keď je Jeruzalem na dohľad: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom.“ (Mt 21, 9)

Ježiš zjavne chcel dať znamenie, že je skutočne očakávaným Mesiášom. „Áno, som kráľ!“ (porov. Mt 27,11) – povie Pilátovi o pár dní. „Ale moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“ (porov. Jn, 18,36), vysvetľuje cisárovmu zástupcovi. S trpkým sklamaním to uvidia aj jeho vlastní nasledovníci. Ježiš nevstupuje do Jeruzalema ako víťaz. Chce iné kráľovstvo, ktoré nebude založené na sile zbraní, ale na sile lásky, spravodlivosti a služby. To však mnohým nestačí. Nadšenie sa čoskoro zmení na hnev. Na Veľký piatok bude dav hlasno požadovať: Na kríž s ním!

Dnes sa Ježišovo umučenie číta nahlas vo všetkých kostoloch. Je dobré v týchto dňoch nasledovať Ježiša krok za krokom. Pretože to, čo Ježiš prežil tento týždeň, sa v každom živote deje v tej či onej podobe: časy nadšenia, uznania, chvály; Okamihy nádeje a očakávania. Ale potom sú chvíle zlyhania, keď sa všetci odvrátia; Časy utrpenia, bolesti, pohŕdania. Je dobré vedieť, že na konci cesty je vzkriesenie nielen pre Ježiša, ale aj pre nás.

Peter Lazor, farár Lemešany