Hustá tma pomaly ustupuje novému dňu, štebotavé operence spievajú svoju rannú pieseň, les sa prebúdza. Unavený mladý muž zosadá zo svojho ešte unavenejšieho oslíka. V ušiach stále počuje radostný plač nedávno narodeného synčeka kráľa Theodoberta. Len pred pár dňami bol kráľ v sprievode svojej manželky v požehnanom stave na poľovačke. Avšak jej zdravotný stav sa nečakane zhoršil a dva (vtedy ešte spojené životy) sa ocitli tvárou tvár smrti. Najvychýrenejší lekári sa dostávajú na kraj svojich možnosti. Zrazu prichádza mladý muž Leonard, ponára sa do hlbokej modlitby, ktorá okrem lesných plodov a byliniek mu bola v jeho pustovníckom živote každodenným pokrmom. A stane sa zázrak, dieťatko sa narodí zdravé a napriek predpovediam lekárov ostáva nažive aj jeho mamička.
„Vaša jasnosť, som Vám nesmierne vďačný za prejav Vašej štedrosti, ale nechcem zlato, striebro, ani žiadne peniaze,“ vraví mladý muž na ponúknuté bohatstvo, šťastím a vďačnosťou naplnenému kráľovi Theodobertovi. „Avšak dovoľte mi vziať si malý kúsok lesa, ktorý za jednu noc prejdem na svojom oslíkovi“. Kráľ bez váhania udelil svoj súhlas, dokonca neskôr sám pomáhal Leonardovi so stavbou chrámu a kláštora na darovanom území. Okrem toho si časom Leonard u kráľa vyprosil milosť prepúšťať kajúcich a nevinných väzňov na slobodu. To je len krátky opis mnohých zázrakov, ktoré sa diali už počas života i po jeho smrti.
Je krásne jesenné nedeľné ráno. Somáriky už dávno nahradili výkonnejšie dopravné prostriedky, okrem toho počas uplynulých 15.-tich storočí nastalo ešte zopár zmien. Po celom svete je viac ako 1200 rôznych kostolov, budov, inštitúcií, a pod. zasvätených sv. Leonardovi. Od r. 1718 sa v bavorskom Bad Tölz koná jazda na koni na jeho počesť. Počnúc rokom 1994 sa usporadúva medzinárodná jazda na koni na jeho počesť z Neukirchenu v lesoch Horného Falcka do Uhlišťa v Čechách.
A takmer dve tisícky kilometrov od francúzskeho mesta Saint-Léonard-de-Noblat sa nachádza malebná slovenská dedinka Lenartov, ktorej kostol nesie meno (priznám sa, nám do vtedy neznámeho) sv. Leonarda, na ktorého odpust sme sa vďaka pozvaniu otca Marcela Štalmacha dostali.
Už aj tak dosť silnú atmosféru slávnostnej svätej omše prehlbuje príhovor vzácneho hosťa z Francúzska, ktorý ako dar obci Lenartov prináša nielen hrudu francúzskej zeme, ale predovšetkým osobné svedectvo ctiteľa sv. Leonarda.
„Dnešný svätec mal všetko: majetok, postavenie, šľachtickú rodinu, ponúkali mu viaceré biskupské sídla“, pokračuje v homílií náš prefekt, o. Marek. „Avšak paradoxom je, že ľudia ho začali vyhľadávať, až keď toto všetko opustil a utiahol sa do samoty. Žil ako pustovník v lese blízko mesta Limoges. Nie je naším najväčším problémom práve množstvo hluku, aktivít, povinností…? Koľko minút denne venujeme stíšeniu sa?“ Ticho nie je synonymum samoty.
Po slávnostnej svätej omši nás pani starostka Jana Bľandová pozvala na obed. Počiatočná obava zo samoty medzi cudzími ľuďmi sa už počas prvých chvíľ premenila na príjemné posedenie v kruhu ešte príjemnejších ľudí. Umocnením radostnej nedele bola spiatočná cesta domov. Štvorčlennú posádku nášho „výjazdu“ sme doplnili v malebnej dedinke Krásna Lúka. Nádherná farebná jeseň nám len potvrdila opodstatnený názov rodiska nášho Dominika, ktorý nás po odpustovej slávnosti sv. Martina v jeho farnosti už netrpezlivo čakal.
Počas návratu do seminára sme sa síce ešte na chvíľku zastavili utíšiť svoj hlad, ale naše vnútro sa reálne utíšilo až v srdci nášho propedeutika – v kaplnke. Tam sme počas tichej adorácie mali možnosť uvažovať nad posolstvom sv. Leonarda, ktoré je aj po viac ako 1500 rokoch možno ešte aktuálnejšie, ako kedysi…
Ondro