V nedeľu 18.11 sme sa vydali na neďalekú návštevu do katedrály sv. Alžbety, kde sme slávili odpustovú slávnosť. Na pozvanie tajomníka o. Jozefa Kmeca a p. dekana Šandora sme asistovali pri slávení tejto krásnej a milej odpustovej slávnosti, ktorej predsedal Mons. Bernard Bober. V homílií o. arcbiskup vyzdvihol príklad sv. Alžbety; jej ochotné srdce a ochotu robiť všetko, čo bolo v jej silách, aby sa mali ľudia v jej okolí dobre.
Na záver homílie povedal: „Drahí bratia a sestry! Nech sa raz všetky naše dobré skutky premenia pred Pánom života i večnosti na voňavé ruže, podobne ako v prípade svätej Alžbety. Verme, že Matka Božia Panna Mária ich ukáže a zanesie rovno k svojmu Synovi a pripomenie mu, že sme ho počas pozemského života zakaždým spoznali tam, kde bol vždy – v chudobných, trpiacich, chorých, väznených, utečencoch, bezdomovcoch, opustených a pokorných – lebo on je v týchto maličkých vždy ten istý – včera, dnes a naveky!“
Po skončení sv. omše sme si zasadli za biely stôl, kedy sme sa pri dobrej príležitostí mohli porozprávať s kaplánmi a s p. dekanom o ich farnosti. Naše otázky boli podfarbené zvedavosťou, ako napríklad otázka: „Koľko omší sa odslúži počas jedného dňa? Koľko ľudí ešte spravuje kostol?“ Kaplána Tomáša sme sa pýtali na sv. omše slúžené pre maďarských veriacich. Ďalší kaplán Roman Haško nám povedal niečo o liturgike. Kaplán Peter Jano nás obsluhoval a ukázal nám, aký je dobrý pastier a čašník.
Touto cestou sa chceme poďakovať Pánu Bohu za jeho milosti, ktoré nám posiela do cesty aj skrze farnosti, ktoré navštevujeme a spoznávame. Ďakujeme p. dekanovi Šandorovi a o. tajomníkovi za pozvanie a aj zato, že sme spolu mohli prežiť krásnu nedeľu.
Fotky zo slávnosti môžete nájsť v našej galérií.
Pridávame krátky životopis sv. Alžbety:
Sv. Alžbeta Uhorská sa narodila v roku 1207 v Bratislave. Bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy. Už ako jednoročná bola z politických dôvodov zasnúbená s grófom Ľudovítom. Kvôli tomu ju chceli od mala učiť nemeckým obyčajom. Preto ju poslali na hrad Wartburg a Eisenach. Násilná smrť jej matky ju ako mladú princeznú ovplyvnila k vrúcnejšiemu vzťahu k Bohu. Bola veľmi skromná, vedela sa zriekať svetských vecí a podporovala chudobných. Keď gróf Herman zomrel, jeho syn Ľudovít nebol ešte plnoletý, a tak namiesto neho vládla jeho matka Žofia, ktorá nepriala Alžbete. Jej snúbenec Ľudovít sa jej zastával, veľmi sa mu páčili jej čnosti a povaha. V V roku 1221 vzal za ženu, hoci mala ešte len štrnásť rokov. Navzájom sa podporovali v čnostiach a skutkoch lásky. Alžbeta často v noci vstávala k modlitbe, rozjímala nad tajomstvami viery. Neprestala ani podporovať chudobných. Jej Spolu mali tri deti: Hermana, Žofiu a Gertrúdu. Všetky tri boli veľmi dobre vychované, prví dvaja vzormi kresťanských panovníkov a Gertrúda sa stala opátkou a je uctievaná ako blahoslavená.
V rokoch 1224-1225 nastalo pre neúrodu obdobie veľkého hladu a biedy. Alžbeta vtedy rozdávala zo zásob svojho hradu, postavila nemocnicu a vlastnými rukami slúžila chorým. V roku 1227 jej muž Ľudovít zomrel počas križiackej výpravy. Nevlastný brat jej muža, Henrich, násilím uchvátil vládu nad durínskym kniežatstvom a Alžbetu vyhnal. Istý františkánsky kňaz jej pomohol nájsť príbytok v pastierni na samote. Po čase sa o tom dozvedela predstavená kláštora v Kitzingene. Dala ju vyhľadať a priviesť k sebe. Sám biskup Egbert potom začal vyjednávať s neľudským tyranom, ktorý vyhnal Alžbetu z domova. Po nejakom čase priviezli do Bambergu telo Alžbetinho muža Ľudovíta. Henrichovi sa vtedy pohlo srdce, oľutoval všetko, čo napáchal proti Alžbete a opustil palác aj hrad Wartburg. Vládu chcel odovzdať Alžbete. Tá však z hradu odišla a v meste Marburg nad Lahnom založila nemocnicu sv. Františka z Assisi. Pri nemocnici si dala zariadiť chudobný byt podľa františkánskej spirituality a tam žila v chudobe a službe chorým. Zomrela v roku 1231. Na jej hrobe sa stalo mnoho zázrakov. Za svätú bola vyhlásená už štyri roky po smrti pápežom Gregorom IX.
Dávid