Ty si môj milovaný, milovaná…

Krst. Všetci katolíci sme ho prijali. Väčšina z nás na základe rozhodnutia našich rodičov, pár týždňov alebo aj mesiacov po našom narodení. Iní ho zasa prijímajú neskôr, vlastným rozhodnutím a s dlhšou prípravou.

       Prijať krst je pre nás veľkou milosťou. Uvedenie do spoločenstva Cirkvi sa najčastejšie odohráva v radostnom duchu, v kruhu rodiny. Prítomná je aj nebeská rodina, anjeli a svätí. Rodí sa nový život, život bližší k Bohu.
 

Predstavme si tú udalosť: dieťatko väčšinou spí, je zabalené v perinke, je pokojné. Cítime pokoj z radosti rodičov, krstných rodičov, veriacich a celej Cirkvi? Myslím si, že áno. V takejto situácii zväčša nevládne stres ani hnev. Už aj táto radosť je súčasťou milosti krstu plynúcich od Boha, Tá milosť je neobsiahnuteľná, tak ako každá, ale v tomto okamihu sa rodí základ pre tie nasledujúce. Naši rodičia žiadali krst zväčša na základe skúsenosti viery, po okúsení milosti a účinkov krstu. Nemožno vylúčiť aj zaužívaný názor ľudí, že dieťa je potrebné pokrstiť, lebo sa to tak robí. Nechcem generalizovať, ale je to prinajmenšom najlepšie rozhodnutie v prvej dekáde nášho života, ak nie celoživotné.  

       Stotožňujeme sa s „moderným“ názorom nových smerov, ktorý predkladá voľnosť v rozhodovaní sa pre vieru až v čase dospelosti? „Veď nech sa rozhodne, keď dospeje, čo chce on/ona“. Diabol je klamár. Ukazuje nám ľahšie, ale falošné cesty. Cesta, ktorá nás zbavuje zodpovednosti, odbremeňuje nás od výchovy k poznaniu a životu s Bohom. To je jediný cieľ satana: nebyť s Bohom, konať na vlastnú päsť. Nedajme sa nachytať. Nedá sa vychovávať neutrálne. Nesprávne pochopená liberálnosť vedie do zmätku a nepokoja, akého si hľadania pravdy, častokrát ideologickej, ktorá ponúka dočasný pokoj.

Avšak nie je tomu tak vo všetkých prípadoch. A ak aj dôjde k uvedenému, Pán sa zjavuje a pôsobí. Úprimne hľadajúci pravé Dobro ho objaví v každom veku. Spôsob, akým koná Boh tieto zázraky a premenu ľudí, je pre nás tajomný. Nezabúdajme na našu úlohu vo svete, ktorá vyplýva z nášho krstu.


Deň krstu – Ja som sa taktiež hlbšie o svoj krst nezaujímal. Môj názor je, že ak je niekto, kto si na náš krst spomína, tak sú to rodičia. Po oslave narodenín málokto rozmýšľa o tých nasledujúcich narodeninách – narodeninách pre nebo. A tie nie sú znova o rok, ale zväčša o trochu skôr u každého rozdielne – o týždeň, mesiac… Myšlienka uvažovať nad významom krstu vznikla po stretnutí s jednou pani, ktorá mi veľmi milými slovami ponúkla koláč a potom s radosťou a vďakou v hlase dodala: „Oslavujem, dnes som sa druhýkrát narodila, pre Boha.“ Bol som konfrontovaný vlastnou otázkou: „Aká je moja úcta k môjmu druhému narodeniu?“

Urobil som si menší prieskum. Ponúkam aj vám odpovede na otázky, ktoré som položil známym: 

  1. Čo pre Vás znamená krst? 
  2. Akým spôsobom si pripomínate deň svojho krstu a ako ho oslavujete?

Niektoré odpovede: 

  • „…že prichádza niečo nové. Nový život. Nový začiatok. A lepší život, aký bol doteraz. Nemusel byť doposiaľ zlý, veď aj nepokrstení ľudia môžu žiť dobrým životom, ale je v ňom niečo viac než dokáže človek pochopiť. Je to práve Božia prítomnosť. A z tejto prítomnosti môžeme čerpať veľké a úžasné milosti.“
  • „Tak som sa zamyslela, že ani neviem dátum krstu. Zistila som to na fare a už som bola spokojná, že to viem, že aj v ten deň môžem ďakovať rodičom za ten prvý krok k Bohu.“

 

  • „Tak na to sa ma ešte nikto doteraz vôbec nepýtal. Veľmi pekne ďakujem za otázky. Vidím, ako som na tom. Najbližšia návšteva u rodičov bude veľmi bohatá na duchovný rozhovor ohľadom dátumu krstu.“
  • „Krst je pre mňa výsadou i pozvaním. Kráľ si od vekov prial dieťa: mňa. A v tento deň to verejne potvrdil – prijal ma za svoju kráľovskú dcéru k svojim kráľovským deťom, ktorým všetko patri. Byť kráľovskou dcérou je môj najvyšší titul. V deň výročia krstu sa snažím isť na svätú omšu a prežívať ho ako deň veľkej vďačnosti, a akoby deň začiatku.“

Pozývam každého z nás k reflexii o svojom krste a jeho význame. Môže byť príležitosťou vďaky Bohu, rodičom, krstným rodičom….

Šimon Jurčišin