„V prvú pôstnu nedeľu sa k nám prihovoril duchovný otec farnosti Svinia – Juraj Valluš, odkiaľ pochádza aj náš spolubrat Peter Vyhonský (25) , ktorý sa s nami delí o jeho skúsenosť s rozlišovaním povolania, životom vo farnosti a prežívaním tohto času v pandémii.“  

Moje povolanie        
           Vo viere som bol vychovaný od malička, no až v 18.-tich rokoch som zažil Boží dotyk na festivale radosti v Pavlovciach (Vysokej) nad Uhom.
             Moje povolanie by som rozdelil na 2 fázy: na fázu znamení a fázu rozlišovania. Až do dňa, kedy som začul Božie volanie som sa otázkou kňazstva, či zasväteného života takmer vôbec nezaoberal. Hoci som mal veľkú úctu ku kňazskému povolaniu, ja som veľmi túžil po manželstve a mal som predstavy, aké by to bolo krásne.
           V čase, keď som bol v piatom ročníku na vysokej škole sa jedného jarného dňa nečakane a náhle všetko zmenilo. Pri jednom stretku v spoločenstve som sa nadchol pre nebo, a následne na východnej liturgii, pri pohľade na Ježišovu tvár na ikone, mi intenzívne začala vŕtať v hlave otázka, či ma Boh nepovoláva, aby som išiel za Ním jednou z foriem zasväteného života. Pri čítaní z knihy Genezis mnou priam otriasla veta: „Príď ku mne a neodkladaj“ (Gn 45:9). Následne som sa v modlitbe pýtal Boha, či ma naozaj volá, a vyjadril som svoju ochotu prijať, ak je to skutočné povolanie, hoci s premáhaním. Keď som nasledujúci týždeň čítal evanjelium, zasiahli ma asi 4 rôzne verše, ktoré som inokedy takmer prehliadol, no tentokrát vo mne zanechali hlbokú stopu. Boli to verše o zanechaní všetkého a nasledovaní Ježiša, či o posledných veciach. To som pochopil ako odpoveď na moju otázku.
              Od týchto dní som sa začal touto otázkou kňazstva či rehole zaoberať a začala sa fáza rozlišovania. Našiel som si duchovné sprevádzanie, ktoré ma posunulo a usmernilo v mojich myšlienkach. Postupom času to už nebolo len o tom, že chcem splniť Božiu vôľu a dosiahnuť nebeskú odmenu, ale Boh urobil zmenu v mojom vnútri, že som sa na to povolanie začal tešiť. Najmä na to, že chcem ľudí približovať a privádzať k Bohu a pásť Božie stádo.
           No samozrejme prišli aj krízy a neistota a keďže som mal voľný rok, zháňal som si prácu, a teda som si vyskúšal rok pracovného života v troch rôznych zamestnaniach. Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť. No z času na čas mi Boh dal impulz, kedy som sa znova nadchol pre zasvätený život a koncom roka som sa rozhodol, že chcem ísť jednou z ciest zasvätenia. Po krátkom pobyte vo františkánskom kláštore, rozhovoroch a úvahe som sa rozhodol ísť cestou diecézneho kňazstva, poslal som prihlášku a bol som prijatý do propedeutického ročníka.

Moje skúsenosti s farnosťou
             Vo farnosti miništrujem odmalička až podnes v našej kaplnke v Šarišských Lužiankach, ktorá je zasvätená sv. Petrovi a Pavlovi. Rád chodím aj do nového farského kostola Božieho Milosrdenstva vo Svinii, najmä na Veľkú noc a na odpust. Necelý rok pred nástupom do propedeutika sme obnovili mládežnícke farské stretnutia, ktoré som si vzal na starosť, a po nástupe do propedeutika som odovzdal štafetu vedenia stretiek ďalej. Dobrý vzťah mám aj s našim pánom farárom otcom Jurajom Vallušom, ktorý je správcom našej farnosti od roku 2015.

Čas karantény doma
Od začiatku vianočných prázdnin až po dnešný deň, z dôvodu epidemiologickej situácie, nám nebol umožnený návrat do propedeutika. Ako prežívam toto obdobie, a v čom je iné od pobytu v propedeutiku ?
              Hoci by som sa už rád vrátil, jednak kvôli spolužiakom, či duchovnému programu, na druhej strane  čas pobytu doma beriem ako dobrú príležitosť. Hoci doma je náročnejšie udržať si modlitbový režim, chýbajú mi sväté omše, spoveď a duchovné vedenie, je to jednak príležitosť vžiť sa do situácie tých, ktorí takýto „duchovný servis“ nemajú, ale najmä to beriem ako dobrú príležitosť na budovanie vzťahov v rodine. To, čomu som sa naučil v propedeutiku sa snažím žiť aj tu, a to žiť prítomnosťou, žiť každodennosť a vernosť. Aj vďaka tomu, v tejto, hoci pandemickej dobe, som spokojný na mieste kde som, či už doma alebo v propedeutiku.

Pôstny čas
            Pôstny čas beriem ako čas očistenia a priblíženia s k Bohu a k blížnym. Chcel by som hľadať radosť a naplnenie viac v duchovných veciach ako v tých materiálnych t.j. v modlitbe a láske. Rovnako by som tiež chcel počas pôstu častejšie uvažovať o Ježišovom utrpení, jeho výkupnej a spásnej hodnote, najmä v krížovej ceste, či čítaním evanjelia.

Peter Vyhonský