Drahí bratia a sestry,
Žijeme v dobe, ktorá pohýna človeka využívať všetky vymoženosti, ktoré máme okolo seba. Poznáme to z toho, keď si kúpime nový mobil alebo počítač, kam všade a na aké služby sa musíme poprihlasovať, aby sme svoje nové zariadenie mohli spustiť a naplno využívať. Jednoducho sme moderní ľudia v modernej dobe, ktorá sa nezaoberá životom ako takým, ale užívaním si dobier, ktoré nám táto doba ponúka. A my, ľudia, sa nechávame častokrát unášať tým, čo máme okolo seba a neuvedomujeme si, kam nás to všetko privádza, čo to s nami robí. Pôžitky sme vymenili za skutočný život.
Dnešná bohoslužba slova nám však predstavuje ako prostriedok pre zlepšenie (zdokonalenie) nášho života obetu a ukazuje kam nás privedie premena, ku ktorej nás Pán Boh vyzýva. V zmýšľaní dnešnej doby sa však obeta javí ako čosi neprirodzené, čo si vyžaduje odopretie vymožeností tejto doby.
Napriek tomu si môžeme všimnúť aj príklad zo sveta okolo nás, ktorý nám pripomínajú obyčajné húsenice. Tie, napriek tomu, že väčšinu času trávia „užívaním“ si pôžitkov, ktoré im poskytuje prostredie, v ktorom žijú, predsa dokážu rozoznať ten správny čas, keď sa „zrieknu“ týchto pôžitkov, aby sa zakuklili a prešli premenou, z ktorej vyjdú nie „zmrzačené“, či „poškodené“, ale ako krásne motýle, ktoré obdivuje celý svet.
Celé pôstne obdobie a aj náš každodenný život, nielen v pôstnom období, je sprevádzaný výzvou na obetu, ktorá nás má premeniť na dokonalejších ľudí. Pán Boh nič nerobí a nevyžaduje od nás preto, aby nás nejakým spôsobom ponižoval alebo trápil, ale práve naopak, aby aj nám pomohol zažiariť v plnej kráse, kráse Božích detí stvorených na Jeho obraz. Tento obraz bol v nás poškvrnený prvotným hriechom a je neustále poškodzovaný našimi ďalšími hriechmi, ktoré konáme.
Pôstna výzva na obetu a na odopretie si niečoho v našom živote je cestou k tomu, aby sme sa zbavili našich hriechov alebo ich aspoň obmedzili vo svojom živote, ktorými neustále poškodzujeme Boží obraz v nás. Pôst môže byť prostriedkom, ktorý nám pomôže znova vidieť v sebe Boží obraz – tú dôstojnosť a slávu, na ktorú sme boli stvorení – a dá nám odvahu vykonať všetko, čo je potrebné, aby mohol byť tento obraz viditeľný nielen v našom vnútri, ale aj v našich každodenných skutkoch, ktoré konáme pred ostatnými ľuďmi.
Pán Boh nám nepripomína len to, žeby sme mali konať obetu a byť ochotní sa niečoho vzdať vo svojom živote, ale neustále nám ukazuje prečo to máme urobiť a čo tým dosiahneme. Preto pôstne obdobie nevnímajme len cez to, čoho by sme sa mali vzdať alebo čo by sme mali obmedziť vo svojom živote, ale hľaďme na to, k čomu táto obeta a námaha smerujú. To je dôvod, prečo sa apoštolom i nám Pán Boh skrze svojho Syna ukazuje v nebeskej sláve, aby nás povzbudil pohľadom na to, čo z nás môže byť. Áno byť kresťanom je veľmi náročné, lebo nehľadíme na to čo máme, ale upierame svoj pohľad na to, čo môžeme získať a čím sa môžeme stať. Nie je to síce nič výnimočné, lebo tak prežívajú svoje životy cieľavedomí ľudia, ktorí vedia, čo chcú dosiahnuť vo svojom živote.
Buďme ako kresťania cieľavedomými ľuďmi, ktorí kráčajú k cieľu, ku ktorému nás pozýva náš Boh, ktorý sa rozhodol dať nám podiel na Jeho vlastnom živote.
Radoslav Bačo, kaplán v Košice – Šaca