Pri návšteve jednej mešity som bol veľmi prekvapený aký je tam poriadok a úcta v nej. Ľudia sa vyzúvali a nedali dopustiť na svoj chrám.

Dnes nám evanjelium dáva pohľad Ježiša na chrám. Pre Židov chrám v Jeruzaleme predstavoval niečo posvätné. Stavali ho mnoho rokov. Neskôr počas nadvlády Rimanov, jeruzalemský chrám predstavoval „samostatnosť“. Niečo vlastné, autonómne. Mohli by sme povedať, že sa tam cítili slobodní. Štát v štáte.

Ježiš vracia naspäť úctu k chrámu ako k domu, miestu nebeského Otca. Miestu, kde chrámom je v prvom rade naša duša, naše srdce. Chrámom sme my sami.

V dnešný deň sa môžeme zamyslieť nad tým, aký je náš postoj k a) telesnému chrámu – kostolu,  a k b) duchovnému chrámu – duši? Ako je potrebné poupratovať viditeľný kostol, kde sa schádzame na sv. omše, pobožnosti, modlitby (aj keď v danej dobe obmedzene), tak je potrebné poupratovať v našej duši. Čo by asi Ježiš v mojom živote poprevracal, koho by vyhnal, koho by poprosil, aby odišiel…….?

Želám všetkým nám, aby sme počas terajšieho pôstneho obdobia dokázali poupratovať vo svojom vnútri a nie vo vnútri iných.

Andrej Spišák, farár Breznica