“V štvrtok po 3. pôstnej nedeli sa s nami z farnosti Breznica delí o svoju skúsenosť propedeutik Samuel Sitkanič.”

Drahí čitatelia, všetkých vás srdečne pozdravujem.

Volám sa Samuel Sitkanič. Pochádzam z  Breznice a zo Stropkova, kde som vyrastal. Patrím do farnosti Breznica, ktorá je zasvätená svätému Jozefovi, ženíchovi Panny Márie. Do mojej  farnosti patria ešte filiálne obce Nižná Olšava a mestská časť Stropkova, ktorou je dedina Sitník.

Od malička som bol vedený k viere v Trojjediného Boha, predovšetkým vďaka mojej už zosnulej babke Márii Manduľovej z Breznice, rod. Vageľovej. Jej vďačím za veľa. Vždy som s ňou chodil do kostola a bol som pri nej. Viaceré tety mi vraveli, aby som miništroval, ale ja som vtedy ešte nechcel. Miništrovať som sa rozhodol až po prvom svätom prijímaní. A tak sa začala moja služba miništranta, služba Bohu pri oltári, služba,  ktorej som zostal verný až doteraz.

Väčšina malých miništrantov sa chce stať kňazmi. U mňa to bolo podobne. V 6.ročníku ZŠ som sa chcel ním stať aj ja. Potom ale prišlo obdobie vzdoru približne v 9.ročníku, ale naďalej som posluhoval Bohu pri oltári. Prelomenie tejto vzdorujúcej etapy života nastalo v 3. ročníku na gymnáziu. Vtedy som sa definitívne rozhodol pre cestu kňazstva. Ježiš si ma nedal. Vždy ma volal a len čakal na moju odpoveď.

Čo som mohol urobiť? Jedinú vec. Odpovedať mu áno alebo nie. Moja odpoveď bola: „Áno.“ Tak som sa dal za „nástroj“ v Ježišových rukách. A som v nich dodnes, a pevne verím, že až do konca môjho života a na večnosť.

Zo seminára sme preč už vyše dvoch mesiacov. Stále sa nám to oddiaľuje, aj keď pán rektor robí všetko pre čo najskorší návrat. A tak som vždy pripravený odísť každú jednu nedeľu. Samozrejme, že doma sa cítim výborne, ale prirodzene by som bol už najradšej späť v našom milovanom Propedeutiku kňazského seminára.

Tento čas strávený príliš dlho doma je pre každého jedného z nás skúškou. Taktiež je to druh formácie, strávený v rodine a v rodnej obci. Každý si musí teraz nájsť vlastný systém, režim, ako zmysluplne prežiť každý jeden deň. Táto doba nám niečo berie, ale aj niečo dáva. Všetko má svoje klady a zápory.

Osobne sa čudujem, koľko málo času mám na čítanie, keďže robím také činnosti, ktoré sa v seminári v podstate robiť nedajú.

Aktivity, ktoré hodnotím kladne aj negatívne sú: sledovanie TV, aj keď len občasné, no snažím sa pozerať dokumenty. V rámci TV som si pozrel aj veľmi hodnotové, zaujímavé a fantastické  filmy a seriály. Odporúčam si pozrieť filmy Don Camillo.

Ďalej je to hranie lodí (World of warships) a tankov (World of tanks). V tomto prípade sa človek naučí niečo z histórie vojenských lodí a tankov, takže si rozširuje všeobecný prehľad vedomostí.

Aktivity, ktoré hodnotím výborne sú: komunikácia s blízkymi a pečenie, predovšetkým pečenie kváskového chleba.

Taktiež je to aktivita, ktorá je azda najpotrebnejšia v tejto dobe, a tou aktivitou je služba dobrovoľníka v nemocnici Svidník. V nemocnici vypomáham so všetkým, s čím vypomôcť môžem. Ide napríklad o nosenie jedla, prezliekanie starej bielizne za novú, vozenie pacientov na rôzne oddelenia, kŕmenie pacientov, atď. Veľmi dôležité sú spoločné rozhovory s pacientmi. Je to požehnanie času pre všetkých nás a vzájomná motivácia. Až tu si človek hlbšie uvedomuje, čo to znamená byť zdravý. Až tu si skutočne váži zdravie. 

POMÁHAŤ TREBA VŽDY.

Osobitne sa chcem z tohto miesta  veľmi poďakovať môjmu pánovi farárovi, Andrejovi Spišákovi, za duchovné vedenie a za to, že som sa začal otužovať. Toto odporúčam naozaj každému, vôbec sa netreba báť, treba len začať a neskončiť.

Keďže sa nachádzame v pôstnom období, každému odporúčam dať si každý jeden deň nejaké predsavzatie. Napríklad urobiť niečo, čo sa mi nechce, alebo sa niečoho zrieknuť. Najlepšie tak, aby o tom nikto okrem nás nevedel. Lebo vždy sme v tom dvaja. Trojjediný Boh a ja.

Všetkým vám prajem požehnané prežitie pôstneho obdobia, dôkladnú prípravu na veľkonočné sviatky, a od Boha vyprosujem čo najskorší návrat do normálu, aby sme mohli všetci bez prekážok Trojjediného Boha verejne chváliť a velebiť na veky vekov. Amen!

Laudetur Jesus Christus!