Ubehlo ešte len deväť dní od nášho príchodu do propedeutického ročníka a hneď sme sa vybrali na spoločný  výlet s bohoslovcami aj s predstavenými z kňazského seminára sv. Karola Boromejského do Bratislavy na národný pochod za život. V nedeľu (22.9.) ráno sme vyrazili o 02:30 hod. s autobusom a dorazili sme po pol deviatej do Incheby arény. Náhle nato sme sa všetci usadili a postupne prichádzali ďalší veriaci z celého Slovenska.

Nástup chlapcov v tomto školskom roku do propedeutika bol 13. septembra. O deň neskôr, ako máme v našej kaplnke príležitosť odpustovej slávnosti z titulu Mena Panny Márie. A tak sme hľadali termín, kedy by odpustová slávnosť mohla byť. Voľba padla hneď na pondelok 16. septembra.

Slávnostnú sv. omšu ráno o 6.45 hod. mal u nás o. vicerektor Andrej Kačmár. Vo svojej homílii krásne poukázal na dôležitosť dobrého vzťahu s Pannou Máriou pre kňazov a budúcich kňazov, ako aj krásu a účinnosť modlitby sv. ruženca. Boli sme veľmi radi, že sme medzi nami mohli privítať aj minuloročných absolventov propedeutika, ktorí nám pomohli tak s hrou na organe ako aj službou pri liturgii. Zároveň akoby tak symbolicky pri tejto slávnosti došlo k odovzdaniu priestorov kaplnky a propedeutika prechádzajúcimi propedeutikmi novým kandidátom. Prosíme Boha o to, aby aj noví kandidáti sa v týchto priestoroch tak ubytovacích ako aj sakrálnych cítili čo najlepšie.

Fotografie zo slávnosti si môžete pozrieť v galérii alebo kliknutím na tento odkaz 🙂

Na jednej nedeľnej porade spolubrat Dávid dostal nápad- aby sme sa išli pozrieť do Teologického konviktu v Olomouci. ( CZ ☺ ) Nápad to bol dobrý a tak sme sa ho pokúsili presadiť a vyšlo to. ☺ Otec Marek napísal nesmelý mail predstaveným do Olomouca. Predstavení hneď nadšene súhlasili.

Jedno nedeľné ráno sme sa vybrali na krátku cestu do farnosti, odkiaľ pochádza náš diakon dp. Rastislav Gönci. Konkrétne nás tam pozval vdp. farár Jozef Mrúz. A keďže sme nemali „spania“, na fare sme boli už o 7:00 hod., kedy sme mu zaklopali na dvere. Po ich otvorení sme počuli slová:  „Vy ste presní ako hodinky”  Takéto milé privítanie nás potešilo. 🙂

“Chalani, veď príďte niekedy na víkend”, povedal mi môj strýko Marek (ktorý je kňazom v rehoľnom dome pre sestry Vykupiteľky) po koncerte Piotra Rubika v Košiciach a aspoň narýchlo sa zoznámil s naším propedeutickým ročníkom.

A tak, ako nás v septembri Rubikov orchester vytrhol na chvíľku zo vtedy ešte len rozbiehajúceho sa seminarného života, tak sme sa o pár mesiacov neskôr ocitli na celý jeden vikend opäť mimo nášho priestoru – na Vricku.

Ligotavé vločky snehu pomaly padajú na zem a pokrývajú celú krajinu. Zem si oblieka  krásne biele rúcho, akoby vedela, že je sviatok obrátenia sv. Pavla, a že liturgia tohoto sviatku sa slávi v bielej farbe. Uprostred zasneženého lesa, kde už ani telefónny signál nesiaha, v malej kapucínskej chate, zavládlo ticho. Ticho v ktorom počuť iba Ducha Svätého prehovárať k štyrom mladým mužom rozhodnutým stráviť nasledujúce dni počúvaním jeho slov a zamýšľaním sa nad nimi.