V dnešný deň slávime tretiu adventnú nedeľu – Gaudete, ktorá je jedna z dvoch dní v roku, keď si kňaz oblieka ružový ornát, v ktorom sa slúži svätá omša. Táto farba symbolizuje veľkú radosť. Radujeme sa z blížiaceho sa príchodu nášho Pána. Prívlastok z latinského slova gaudete, v preklade znamená: Radujte sa!

Slobodní sme natoľko, nakoľko sme závislými od Boha. 

Práve v tejto závislosti sa nachádza kľúč k šťastnému životu a nakoniec životu večnému. Častokrát po stretnutí s Bohom pociťujeme hlbokú úľavu, ktorá otvára naše srdcia. A teraz si predstavme pomaranč. Na pomaranči je kôra a za ňou čaká chutný, šťavnatý mesiačik ovocnej dužiny. Ale čo ak by sme otvorili pomaranč a v ňom by nebolo nič? Boh stále prichádza a otvára nám srdcia, hľadá našu lásku k Nemu. Taký je vzťah medzi nami a Bohom. Prichádza a záleží na nás, či ho prijmeme, alebo odmietneme. Náš vzťah je postavený na vzájomnej kompenzácií. Boh nám uštedruje mnoho milosti, napríklad aj dnešný deň, ponúka nám ho a je na nás, ako ho využijeme a ako sa o neho podelíme s Darcom. Napríklad potešíme svojich najbližších alebo priateľov. Stačí málo a budeme žiariť Jeho láskou. Už len maličký úsmev, ak hovoríme o radosti, stačí nato, aby sme priniesli radostné svetlo. A aj Boh bude potešený, keď nájde naše srdce naplnené skutočnou radosťou.

Pokračovať v čítaní →

Jeden občan Patary prišiel o všetky svoje peniaze. Mal tri dcéry. No nemohol ich vydať, pretože nemal pre ne veno. A tak sa rozhodol pre zúfalý čin. Chcel ich dať na prostitúciu. Mikuláš sa to dozvedel, a tak zobral mešec zlata a v noci pod rúškom tmy ho dal mužovi do okna. Malo to byť na veno najstaršej dcéry. To sa opakovalo druhý aj tretí raz, zakaždým pre ďalšiu dcéru. Muž ho na tretí raz spozoroval a bol mu veľmi vďačný

“Jeden občan“, ktorý prichádza o všetko;

Možno si to ty, alebo tvoj blížny, kto žije beznádejným životom. V takejto situácií sa príkladne prikláňame k činom “Jedného občana“. Predať svoje telo len tak niekde a niekomu. Neočakávame žiadnu pomoc, cítime sa opustení a plní zúfalstva. V jednej chvíli do nášho pokoja, prichádza nečakaná udalosť, kedy padáme stále hlbšie. Kto už nejakú krízu zažil, vie, že oplatí sa vytrvať. Potrebujeme otvoriť do bezvýchodiskovej tmy okno našej duše, kde do jej stredu dostaneme poklad. Mešec zlata, ktorý má nevyčísliteľnú hodnotu. Opakuje sa to po druhý aj tretí raz, zakaždým…Až nakoniec spoznávame toho Neznámeho Mikuláša.

Pokračovať v čítaní →

Očisťme si srdce na Ježišov príchod

   Kajúci charakter adventného obdobia nás učí, že musíme očistiť svoje vnútro od všetkého, čo bráni príchodu Ježiša do nášho srdca. Najlepším spôsobom ako začať toto obdobie je očistenie svojho vnútra vo svätej spovedi. Rozhrešenie od hriechov je Kristov dar tým, čo túžia vidieť jeho tvár, rovnako dostávame pri sv. spovedi aj milosť pripraviť svoje srdce na príchod Pána.

Pokračovať v čítaní →

Aj tento akademický rok bol otvorený slávnostnou svätou omšou Veni Sancte, ktorá sa uskutočnila  v seminárnom kostole sv. Karola Boromejského v Košiciach.

Veni Sancte už tradične otvára nový akademický rok, do ktorého sa vyprosujú dary Ducha Svätého pre všetkých študentov a pedagógov. Na organizácii tohtoročnej slávnosti sa podieľali tri subjekty: Teologická fakulta Katolíckej Univerzity v Ružomberku v spolupráci s Univerzitným pastoračný centrom a Ekumenickou radou cirkvi na Slovensku. 

Hlavným celebrantom bol košický pomocný biskup otec Marek Forgáč a pozvanie prijal aj apoštolský administrátor Košickej eparchie arcibiskup Cyril Vasiľ. Ďalšími koncelebrantami boli kňazi pôsobiaci v univerzitnom pastoračnom centre, pedagógovia teologickej fakulty, predstavení kňazského seminára a asistovali aj dvaja diakoni.

„Príď Duchu Svätý tvorivý…“ znelo v úvodnej piesni v podaní bohosloveckého zoskupenia Schola Cantorum Cassoviensis. O ďalšie hudobné doprevádzanie sa postaral aj zbor UPC.

Čas je veľmi vzácna veličina. Zvlášť ak svoj čas obetujeme niekomu, poprípade niečomu. My sme si to mohli vyskúšať pri príprave našej odpustovej slávnosti v kaplnke, ktorá je zasvätená Menu Panny Márie. Vtedy sme obetovali svoj čas na skrášlenie miesta a nácviku piesní, ktoré mali do prevádzať svätú omšu, aby medzi nás mohol prísť Ježiš a my sme ho mohli dôstojne osláviť. Inak povedané obetovali sme svoj čas Bohu. Spojili sme príjemné s užitočným. 

Mesiac október je tak ako každý rok mesiacom modlitby sv. ruženca. A takisto je to aj v našom propedeutiku, kde si v mesiaci október viac uvedomujeme význam ruženca.

V sobotu 26.09.2020 sme sa na pozvanie duchovného otca farnosti Svätej Rodiny na sídlisku Dargovských hrdinov zúčastnili Celoslovenského večeradla, konkrétne sv. omše a sviečkového sprievodu. Celý program prebiehal od skorého rána prednáškami, modlitbami, eucharistickou adoráciou a meditáciami. 

https://svrodina.sk/marianske-veceradlo-26-9-2020/

Keď sme prvýkrát prišli do propedeutickej kaplnky, s radosťou sme sa pozerali, aká je nádherná. Ale počas modlenia sa vešpier som si všimol jednu nezvyčajnú vec- nad bohostánkom chýba „klasické“ večné svetlo. Za bohostánkom bol nalepený LED pás, ktorý plnil funkciu večného svetla, ale svietil už veľmi slabo a nespĺňal požiadavky, a preto po konzultácií s o. Marekom a spolubratmi som dostal povolenie vyrobiť večné svetlo na elektrinu. Kúpil som všetko potrebné na zhotovenie večného svetla, o. Marek mi dal konštrukciu, do ktorej som osadil káblom napojenú objímku so žiarovkou. Vo štvrtok 17.9.2020 som ho spolu so spolubratmi zavesil nad bohostánok a teraz je kaplnka krajšia ako predtým. 

Ďalšie fotografie si môžete pozrieť v albume.

Tomáš Černý