Jeden občan Patary prišiel o všetky svoje peniaze. Mal tri dcéry. No nemohol ich vydať, pretože nemal pre ne veno. A tak sa rozhodol pre zúfalý čin. Chcel ich dať na prostitúciu. Mikuláš sa to dozvedel, a tak zobral mešec zlata a v noci pod rúškom tmy ho dal mužovi do okna. Malo to byť na veno najstaršej dcéry. To sa opakovalo druhý aj tretí raz, zakaždým pre ďalšiu dcéru. Muž ho na tretí raz spozoroval a bol mu veľmi vďačný
“Jeden občan“, ktorý prichádza o všetko;
Možno si to ty, alebo tvoj blížny, kto žije beznádejným životom. V takejto situácií sa príkladne prikláňame k činom “Jedného občana“. Predať svoje telo len tak niekde a niekomu. Neočakávame žiadnu pomoc, cítime sa opustení a plní zúfalstva. V jednej chvíli do nášho pokoja, prichádza nečakaná udalosť, kedy padáme stále hlbšie. Kto už nejakú krízu zažil, vie, že oplatí sa vytrvať. Potrebujeme otvoriť do bezvýchodiskovej tmy okno našej duše, kde do jej stredu dostaneme poklad. Mešec zlata, ktorý má nevyčísliteľnú hodnotu. Opakuje sa to po druhý aj tretí raz, zakaždým…Až nakoniec spoznávame toho Neznámeho Mikuláša.